štvrtok 12. septembra 2013

Letní dumání #8

Organizuje: Syki
Úloha: napísať články na vopred dané témy


Téma: Emoční sránka knih



Dumanie sa síce už oficiálne skončilo, no mne ostávajú ešte 2 témy ako resty. Dlho som tento príspevok odkladala, pretože som si nebola istá, čo by som sem mala napísať. Ja pri čítaní neplačem. Nestalo sa mi, žeby ma smrť nejakej postavy tak zarmútila, že by som sa nad knihou rozplakala. Dokonca sa nenašla ani taká romantická scéna, svadba či narodenie dieťatka v knihe, ktoré by zo mňa urobilo ľudskú fontánu.
Až doteraz.
Akurát som dočítala záverečný diel série Mariotovi dediči. Koniec bol epický, to bolo proste niečo, čo som nečakala a pri záverečných pohľadoch na postavy (niečo ako epilóg) som proste začala plakať nad tou nešťastnou a smutnou situáciou. Ešte aj teraz, pri písaní týchto riadkov cítim, aká som zase rozcitlivelá, len čo si na tie scény v knihe spomeniem. Nechápem ako to autorka urobila. Kniha mi svojimi radami, učením a hodnotami pripomína Harry Potter sériu, no ani tam som neplakala nad vývojom situácie. Možnože na to má vplyv to, že som 3 pokračovania čítala tesne za sebou a som teda do tohto knižného sveta úplne ponorená, ale nedokázala som proste udržať slzy nad záverom. Z toho dôvodu, aj keď sa mi niektoré veci v knihe nepáčili a nudili ma, nedokážem dať knihe inak ako plný počet hviezdičiek. Toto je proste záver série, ktorý ma rozplakal.

Žiadnu inú knihu tu v súvislosti s plačom spomenúť nedokážem, iná sa totiž nevyskytla.
Čo sa týka nespokojnosti s priebehom deja v knihách - veľa kníh je takých, kde som si trhala vlasy a kričala "Prečo?". Niekedy to proste nie je tak, ako som ja chcela. Hrdinka skončí s niekým iným, zomrie ten, kto si to nezaslúži, prostredie je nanič, vek hrdinov mi nesadne, chovanie postáv je na nervy... Každý autor si to vymýšľa po svojom a mňa často dokážu vytočiť situácie, ktoré by som si proste predstavovala inak. Čo už.

Plakať ale dokážem nad filmami a seriálmi. Tam to dokážu tvorcovia dobre vyjaviť na plátno a všetko sa mi zdá reálnejšie. Veľmi často plačem pri filmoch. Veľa vecí je dojímavých a neudržím sa. Najepickejší plač som mala pri filmovom spracovaní série Harry Potter. Pri 4ke, keď zomrel Cedrik a keď nad jeho telom plakal jeho otec, strašne som začala vzlykať a musela som film stopnúť, aby som sa ukludnila. Pri 5ke zase keď zomrel Sirius, keď za ním Harry srdcervúco kričí a je odstránený hlas z filmu. Strašne som sa rozplakala.
Ja som všeobecne dosť citlivá, ale dokážu ma dostať aj úplné sprostosti 8D Hlavne pri filmoch. Pri knihách je to ťažšie. Autor musí byť naozaj úžasný, keď mňa dokáže rozplakať! Doteraz nechápem, že sa mi to pri tej jednej knižke naozaj stalo.


Plačete pri knihách a filmoch?


E_V_E

17 komentárov:

  1. Jediný raz čo som pri knihe plakala, tak to bolo Na vine sú hviezdy a hneď tri krát a bolo v škole. A proste som bola mimo. Ale z viacerých kníh som tiež mala slzy v očiach... :-). Niektoré ma proste donútia smútiť.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja radšej Na vine sú hviezdy nečítam, témy o rakovine nemusím aj keď je to vraj skvelo spracované. Ale pozriem si film kvôli Williamovi Dafoeovi 8P

      Odstrániť
  2. Moja ségra je všeobecne citlivá. Tá reve pri každom filme, ziape pri filmoch od 15 rokov (má 26) a smeje sa ako kôň aj tam, kde to nie je vtipné.
    Myslím, že pri Harrym som neplakala ani raz, lebo som to kukala ešte ako šteňa. Nie som tak citovo rozpoložená ako moja segra, ale v HP1 ma vždy premkne hrôza, keď Harry nájde Veď-vieš-koho nad jednorožcom.
    Myslím, že pri knihách som sa smažila neplakať, aj keď niekedy sa stalo, že nejaká slza uletela. Keď plačem, tak radšej od smiechu, čo sa mi často stávalo pri Fablehaven (neviem však zrelo usúdiť, či to bolo také vtipné, lebo to bola jedna z prvých kníh, ktoré som čítala).

    Vidím to na 2 hodiny strávené v knihkupectve nad tým, že hľadám tú scénu pri ktorej si sa rozplakala :D Neviem sa dočkať :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. 8D Fu neviem či nájdeš 8D ona je tak nejako vypredaná 8D viem že v Trenčíne majú v jednom lacnom khíhkupectve, ale ja som kupovala cez bazos.sk lebo som inde zohnať nevedela. ale skús nájsť lebo je to super séria 8)

      Odstrániť
    2. Tak to je pekne nahovno :D nevadí.
      Radšej by som knihu Meno vetra :( Teraz vyšla dvojka a já chcem jednotku. Spolužiak ju už čítal, ale nechce požičať!

      Odstrániť
    3. To ma zase vôbec neláka 8D Ale dedičov skôr odporúčam. Nájdeš o dosť lacno a naozaj sa oplatí 8) A možno v dobrej mestskej knižnici by mali ešte.

      Odstrániť
    4. Pff, v tom našom zapadáčikove nemajú ani Narniu poriadne :D Já niečo vymyslím :D Vďaka za všetko :)

      Odstrániť
    5. Mi tiež nie 8D akurát možno páč častí ale aj to sú dary od čitateľov 8D aby som pozdvihla trochu úroveň, darovala som tam Storočného starčeka, ale novinky si buď kúpim alebo smútim 8D
      nmz 8)

      Odstrániť
  3. Odhalenie som ešte nečítala tak som zvedavá na vlastnú reakciu.
    Inak pri veciach ako sú knihy neplačem. Nikdy :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som si to tiež myslela a potom prišlo toto 8D

      Odstrániť
  4. Tú sériu som si už dlhšie chcela prečítať, no odradili ma vždy obálky, ktoré na mňa pôsobili detsky :)

    Ja som plakala pri knihe podľa skutočných udalostí :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nenechaj sa odradiť obálkami. Ony sú naživo aj veľmi pekné 8) ale príbeh je naozaj skvelý 8)

      Odstrániť
  5. Ja sa práveže rozplačem pri takmer každej knihe. Smrť alebo aj rozprávanie o zlých zážitkoch ma vždy rozcitlivie. :D V súvislosti s HP si spomínam na epický nárek v siedmom dieli v kapitole o Snapovi.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To som sa strašne divila a akurát usmievala keď sa tam zjavila Lily, ale neplakala aj keď to bolo dojímavé 8)

      Odstrániť
  6. ja som zatiaľ neplakala pri knihách vôbec.. :D asi nemám dostatočne vyvinuté slzné kanáliky :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. 8D ja som si to tiež myslela a potom zrazu raz sa to stalo 8D

      Odstrániť
  7. Tí Mariotovi dediči musia byť poriadny zásah. Húúh. Áno, áno, chcem to veľmi čítať. Ja pri knihách často neplačem. Asi iba u jednej alebo dvoch som tak skutočne revala. No a prečo si nepoplakať aj pri inej knihe, však? Moja zvedavosť rastie. :D

    OdpovedaťOdstrániť