Putovanie večnou nocou #2

BOOK

Originál: Under the Never Sky #2: Through the Ever Night
Autor: Veronica Rossi
Vydavateľstvo: IKAR, 2013
Čítané v jazyku: SK

Hl. postavy: Aria, Sokol
Vedl. postavy: Rev, Trhač, Uhlík, Soren, Gaštan, Medveď, Vŕbka, Živa, Pazúrik, Riava, Rybka, Vlna
Hl. záporáci: Soboľ, Hess

Žáner?
dystópia + určité výnimočné schopnosti u niektorých postáv

Obálka?
Z toho chlapa na obálke nemôžem spustiť oči!

Strany?
254 strán deja

Filmové spracovanie?
Zatiaľ nie, ale Warner Bros. už odkúpilo práva na film.

Má pokračovanie?
Je to trilógia a má aj 2 medzinovely.

O čo ide?
Aria sa vracia do sveta divochov, smrtiaceho éteru a tisícky ďalších nebezpečenstiev. Na príkaz konzula Hessa má vymámiť z drsného náčelníka severského kmeňa Rohov Soboľa polohu Modrej tíšiny – miesta, na ktoré éter neútočí. Nemá na výber. Hess drží ako rukojemníka Sokolovho synovca Pazúrika a prepustí ho, až keď obyvatelia mesta Blaženosť získajú nové útočisko.
Éter vonku je čoraz nebezpečnejší. Ničí územia aj ľudí, vyháňa kmene z dedín, takže bojujú medzi sebou o biedne možnosti obživy. Zdá sa, že jedinou šancou pre všetkých je nájsť nové miesto na život. 

Humor?

Málo.

Nuda?

Nie! Vždy sa tam dialo niečo zaujímavé a stále sa menili aj prostredia a postavy.

Láska?

Aria a Sokol sú skvelý párik, ktorý to ale nemá ľahké.
Zo vzťahu Reva a Živy som vycítila krásnu lásku a kvôli nim si prečítam aj doplňujúcu novelu k sérii, ktorá je práve o nich dvoch.

Akcia?

Neustále! Bojíte sa éteru, vzbury v kmeni, napadnutia zvonka a o svojich milovaných, ktorí sa vám stratili. Na konci bola tiež jedna veľmi parádna akcia, ktorá bola úplne super premyslená.

Napätie?

Vkuse, veď ja som nerobila nič iné, len sa strachovala o postavy!

Smrť?

Áno. Veľa. Autorka sa s tým nepárala.

Koniec?

Skvelý. Aj smutný, no aj ukludňujúci, som zvedavá, čo bude v záverečnom dieli.

Čo som čakala?

1. diel sa mi veľmi páčil a bola som zhrozená, keď nechceli vydať 2. diel kvôli zlej predajnosti. Našťastie si to rozmysleli 8)

Čo som dostala?

Knihu som nemohla spustiť z ruky. V jednom kuse sa tam niečo deje, stále sa rieši nový a nový problém a postavy nemajú klud. Kniha je znova rozprávaná z pohľadu Arie aj Sokola a ich kapitoly sa pekne striedajú. Sú rôznej dĺžky, no vždy presne povedia, čo chceme vedieť a kým dúfam, že sa Aria dostane z prúseru, čítam zatiaľ o Sokyho problémoch. Autorka pekne rozdeľuje akciu a drámu a neustále to zvyšuje. Pohrala sa s tým veľmi pekne a tvorí vlastne 2 príbehy. Na začiatku sú síce Aria a Soky spolu v kmeni, no treba nájsť Modrú tíšinu, ktorá je vraj bez ničivého éteru a tak zatiaľ čo Aria a Rev hľadajú pomoc, Soky sa snaží udržať svoj kmeň nažive. Hrozia im neustále nebezpečenstvá, pretože iné kmene sa vďaka éteru rozpadajú a hľadajú útočisko u iných násilím. Míňajú sa potraviny, ničí sa majetok a zúrivý éter prichádza, kedy sám chce. V tejto dystópii nejde o zvrhnutie nejakého divného systému, nejde tu o boj o lásku, tu ide o prežitie! Každý deň môže byť váš posledný a preto dokážem pochopiť aj autorkino rozhodnutie pozabíjať toľko postáv. Kniha je vlastne ako snaženie sa o únik z pekla. A peklo neprežije každý. Modrá tíšina je jediná nádej na prežitie a do toho sa pridávajú aj iné problémy. Autorka podstatu katastrofy vystihla perfektne. Neustále som sa bála, čo ďalšie hrozné sa stane.
Zatiaľ čo v 1. dieli sú Aria a Soky skoro stále spolu, tu máme tie ich romantické chvíľky len na začiatku. Potom každý rieši niečo iné a aj keď je pekné vidieť ich spolu a cítiť z nich lásku, tento diel bol skôr akčnejší a viac na riešenie problémov. Romantika a humor proste museli trochu ustúpiť. No dostali sme veľkú drámu zo vzťahu Rev + Živa. To bolo zaujímavé. Čo sa týka ostatných postáv, už od prvej chvíle som vedela, že Uhlík, ktorý dokáže manipulovať s éterom bude mať dôležitú úlohu. Stále ide tiež o záchranu Sokyho synovca Pazúrika. Veľkým prekvapkom bol syn veliteľa Blaženosti - Soren, ktoré som v 1. dieli nechala v mysli zomrieť, lebo je to pako. Sokyho kmeň je zase typickou bandou zbabelcov. Vždy sa držali toho, že ich povedie Sokyho brat a nehľadeli na problémy, ktoré sa k nim blížili. Soky sa ich snažil všetky riešiť a tejto zmeny, aj keď pre nich prospešnej, sa proste báli. To ako sa kmeň správal k Arii bolo naozaj hodné označenia barbari. Sú úplne rovnakí ako "moderní" z Blaženosti, ktorí sa tiež boja spoznať čokoľvek iné a radšej sedia na zadku a vnímajú cez multioko nereálny svet.
Čo mi trochu vadilo bolo, že sa postavy veľmi rýchlo dostali z bodu A do bodu B. Niekedy bolo napísané, že "Sú to už 2 týždne." a iné, ale od polky už hovorili najprv o priamom odchode odniekiaľ a na ďalšej kapitole už boli v cieli. Akoby na to autorka pozabudla, pretože pochybujem, že tie kmene boli k sebe blízko, keď spolu súperili o územie. Ja si to predstavujem ako veľkú krajinu, kde sa pešo dostanete k cieli proste pomaly. Možnože autorka už predpokladala, že poznáme trasu z predošlého dielu, ale ja som ho čítala už dosť dávno a tie udalosti alebo cesty tam zase až tak často pripomenuté neboli.

V záverečnom dieli na nás určite čaká boj o Modrú tíšinu a mne sa veľmi páči, že táto dystópia má skutočný cieľ. Je to všetko o strachu a o snažení sa prežiť. Tu skutočne ide o život a strach o hrdinov vás sprevádza na každej strane. Vždy sa tam deje niečo nové a niečo nebezpečné a autorka vymýšľa stále nové udalosti, ktoré by ešte vygradovali napätie a nervy čitateľovi. Túto sériu vám rozhodne odporúčam! Je to pre mňa jedna z najkvalitnejšie spracovaných dystópií a som strašne zvedavá na záverečný diel!

Ešte jedna menšia rada - nečítajte si celú anotáciu na internetových stránkach, sú tam zbytočné spoilery.

100 ľudí, 100 chutí...

ale u mňa... 5 z 5 hviezdičiek

E_V_E