Archiv #1

BOOK

Originál: The Archived #1
Autor: Victoria Schwab
Vydavateľstvo: CooBoo, 2014
Čítané v jazyku: CZ


Hl. postavy: Mackenzie (Mac, Kenzie)
Vedl. postavy: Wesley, Patrick, Owen, dedko, Roland, Carmen, rodičia, slečna Angelliová, Lyndsey
Hl. záporáci: Histórie

Žáner?
fantasy, sci-fi

Obálka?
Kľúče sú aj vo vnútri knihy, čo je veľmi vkusné a páči sa mi to. Celková tmavšia farba knihy mi evokuje takú záhadnosť a tajomnosť.

Strany?
223 strán deja + venovanie a poďakovanie

Filmové spracovanie?
Nie.

Má pokračovanie?
Je to trilógia.

O čo ide?
Představte si místo, kde mrtví odpočívají na policích jako knihy. Každé tělo má svuj příbeh, život uspořádaný v sérii vzpomínek, do kterých muže nahlédnout jen Knihovník. Těm tělum se říká Historie. Šestnáctiletá Mackenzie Bishopová pracuje pro Archiv jako Správce. Jejím úkolem je chytat a vracet Historie, které se sem tam probudí a utečou, Historie, které jsou často zmatené a agresivní. To všechno dělá s vědomím, že někde v Archivu odpočívá i tělo jejího dědy, který ji sem před čtyřmi lety přivedl, a mladšího bratra, s jehož ztrátou se zatím nevyrovnala.
Jedním z mnoha pravidel Archivu je, že v něm musí být naprosté ticho. Některé Historie totiž majú lehký spánek a stačí málo, aby se vzbudili. Ale teď jako by někdo neklidné mrtvé budil záměrně, z Archivu jich uniká víc a víc, a někteří majú dokonce pozměněné vzpomínky. A je na Mac, aby vypátrala, proč se to všechno vlastně děje a kto za tím stojí, pokud možno dřív než celý Archiv padne a ona přijde i o to málo, co z jejích blízkých zbylo.

Humor?

Keby tam nebol Wesley, ktorý ťahal humorné dialógy s Mac, tak by to bola mierne depresívna kniha.

Nuda?

Občas mi niektoré strany prišli také zbytočnejšie. Často sa totiž opakoval scenár: kecanie s rodičmi/Wesom-chytanie Histórií-kecanie s rodičmi/Wesom-chytanie Histórií... bola som rada za riešenie záhad a tajomstiev medzitým.

Láska?

Sú tu nejaké bozky a náznaky, čo je celkom milé, ale ako totálna zbytočnosť sa mi zdal ten kvázi "trojuholník". To sa dalo aj inak vymyslieť a nemusela som potom mať pocit, že autorka tam nasilu pchá to, čo každá iná autorka YA. Ku koncu sa z toho síce pekne vykľučkovala, ale mohla aspoň upraviť pocity hl. hrdinky, lebo tá mi vtedy pripomínala všetky ostatné YA hrdinky.

Akcia?

Pri chytaní Histórií to bolo často nebezpečné.

Napätie?

Knihe vládne taká temnejšia atmosféra, no napätie sa strieda s kludom.

Smrť?

O tom to celé je 8D

Koniec?

Veľmi dobrý. Pekná akcia, napätie, odhalenie tajomstiev - spokojnosť.

Čo som čakala?

Niečo iné, ale nevadilo mi, čo som dostala.

Čo som dostala?

Histórie sú vlastne duplikáty telesných schránok mŕtvych ľudí. Sú v tom Archíve ako v knižnici, musí tam byť ticho, inak sa prebudia a vtedy sú hysterické, zmätené a nebezpečné a nemôžu sa dostať do vonkajšieho sveta. Knihovníci sú nesmrteľní (alebo skôr dlllllho žijúci) ľudia, ktorí sú sústavne v Archíve, zabezpečujú jeho správny chod a posielajú správy o úniku Histórií. (Posielanie tých správ si autorka požičala od Posla smrti. Boli to na papieri sa objavujúce mená a vek Histórií. Vo viacerých filmoch som videla takéto fungovanie práce u Anjela smrti.) Správci, akým je aj hl hrdinka, chytajú Histórie v rámci Archívu a posielajú ich späť na odpočinok a Lovci ich chytajú vonku, keď sa dostanú do reálneho ľudského sveta. Schválne som napísala "reálneho", lebo mne Archív evokoval nejakú inú dimenziu alebo sekciu sveta, kde sa dostanete len cez také portálové dvere a máte tam 1 jedinú povinnosť - chytať zombíkov 8D 

Histórie boli čudné. Za celú knihu som sa nedozvedela, prečo preboha existuje ten Archív a Histórie. Načo sú tieto schránky ľudských duší uložené v poličkách Archívu? Toto mi autorka nevysvetlila, proste som to mala rešpektovať, lebo na tom postavila príbeh. Ale nezaškodilo by aj nejaké vysvetlenie. Páčil sa mi ale samotný Archív. Predstavovala som si ho ako také bludisko s mnohými dverami a za dverami také boxy, ako majú v krematóriách, kde boli uložené Histórie. Vôbec som neočakávala takýto príbeh, pretože z anotácie som si myslela, že pôjde o niečo iné. Na začiatku ma to trochu vyrušovalo, pretože som naozaj čakala niečo iné, na čo som bola aj natešená, no potom som sa do príbehu tak vžila, že mi to vyhovovalo tak, ako to bolo.
Hl. postava Mac je sama o sebe zaujímavá. Je to mladé dievča, ktoré sa samo prihlásilo na túto prácu Správcu už v 12tich rokoch. Vtiahol ju do toho dedko a bolo milé, že konečne je tu nejaká hrdinka, ktorá nenarieka nad svojím poslaním, proste ho brala ako je a plnila ho. Občas sa posťažovala, ako ju všetko bolí, ok, ale inak neriešila. Mala jeden z tých smutných životných príbehov, ktorý ovplyvňoval celú knihu, no tieto časti spomínania sa do príbehu proste hodili. Nevadilo mi, že kniha je občas taká depresívnejšia. Veď keď sa jedná o mŕtvych, ktorí sa prebúdzajú, depresiu a temnotu proste čakáte. Prišla mi ako dobrá hrdinka, ktorá sa potkla len v tých romantických záležitostiach. No to zvaľujem na autorku knihy a nie na hrdinku príbehu 8D Bolo tu aj mnoho tajomstiev, z ktorých veľa sa odhalilo na konci, no Mac vždy riešila aj niečo pomimo a tak som vždy mala nad čím rozmýšľať. Niekedy mi to neprišlo zaujímavé, ale vcelku mi to nevadilo. Veľkým spestrením bol pre mňa aj taký malý detail - dej sa odohrával cez letné prázdniny. Konečne nemusím riešiť spolužiakov, ale môžem sa plne sústrediť na príbeh a námet. Takisto bola zaujímavá schopnosť členov Archívu - cez dotyk vnímali spomienky a myšlienky toho, čoho sa dotkli. Ak sa dotkli Histórie, videli jej posledné spomienky, ak sa dotkli živého človeka, videli v obrazoch, čo mu beží hlavou a iné. Bola to taká menšia nadprirodzená schopnosť, ktorá sa kontrolovala a utlmovala prsteňom, pretože nie je ľahké s tým žiť a fungovať.
Wesley Ayers je samostatná kapitola. Ten chlapec je zlatíčko 8D Strašne mi sadol, bol vtipný, milý, zaujímavý a taký pozitívne energický. Ten druhý fešák si u mňa od začiatku moc sympatií nezískal. Zvyšok vedľajších postáv mi tam tiež nevadil. Knihovníci aj rodičia Mac pekne dopĺňali dej. Zaujímavosťou boli aj retrospektívy s mŕtvym dedkom, kde Mac spomínala, čo všetko jej hovoril a tak sme sa aj my dozvedali mnoho informácií. V knihe boli tieto pasáže aj esteticky oddelené, takže ste sa v tom nestratili.
Ten milostný trojuholník si nepredstavujte ale úplne hrôzostrašne. Autorka to vymyslela a vyriešila dobre a nebolo to nejak extra násilné, do príbehu sa to hodilo, len v tej chvíli, ako to tam začalo niekde v polke knihy, som len proste zostala obarená typu: "Nieee, prečo?" 8D Ale dá sa to prežiť.
Knihu som mala rozčítanú niekoľko mesiacov. Bolo to však kvôli štátniciam a chorobe a nie kvôli kvalite knihy. Celkovo sa mi kniha naozaj páčila. Myslím, že mi aj pomohlo, že som ju nezhltla naraz. Takto som si všetko pekne postupne mohla spracovávať. Knihu som vedela kedykoľvek odložiť z ruky a pri vracaní sa k nej som si všetko pamätala a znova sa chytila. Knihu odporúčam. Je to taká zmes fantasy a sci-fi, nový svet a nové pravidlá, dobrí hrdinovia a námet, proste milé oddychové čítanie. Teším sa na 2. diel.

100 ľudí, 100 chutí...

ale u mňa... 4 z 5 hviezdičiek

Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media!

E_V_E